Z histórie požiarnej ochrany obce

Z histórie požiarnej ochrany obce Spišské Bystré V roku 1918 vyhorela celá obec. Požiar vypukol 15. marca večer na vyšnom konci v stodole Mateja Piša alebo Juraja Benku. Keďže bol prudký vietor, do polnoci zhorela celá obec okrem troch domov. Zhoreli nielen domy, ale aj obilie v sýpkach a stodolách a mnoho dobytka. Ľud sa rozišiel do susedných obcí, aby tam prečkal koniec zimy. Požiaru padol za obeť aj kostol, ktorý už predtým nebol v dobrom stave. Dňa 28. februára 1889 zhorelo 5 domov. Pretože sa v obci požiare veľmi často opakovali, vyhrotila sa otázka' miestneho hasičstva. Okrem toho aj župa trvala na tom, že v každej obci, kde nie je dobrovoľný hasičský spolok, sa musí založiť povinné hasičstvo. Tak sa vypracovali štatúty, ktoré obecné zastupiteľstvo dňa 26. mája 1895 schválilo. Zakladajúca listina ani mená ľudí, ktorí stáli pri zrode, sa nezachovali. Podľa výpovedí najstarších občanov obce, pri zakladaní spolku boli Juraj Šimonovič /od Skverka/ a Ján Mesarčík /od Mesarčíka /. Zakúpila sa ručná striekačka, prilby, niektoré časti uniformy a opasky so sekerami. So začiatkom spolku sú úzko späté mená Goč - vtedajší notár, bol predsedom a Michal Andrejčák, zvaný Javorko - velitel'. Z toho obdobia je zaznamenaný požiar z roku 1899. Vyhoreli stodoly na strane od ulice smerom nahor. Za I. svetovej vojny dňa 29. septembra 1916 na deň Michala, keď sa v dedine koná tzv. "odpust", vypukol v nočných hodinách požiar u Mateja, a je zaznamenaný ako najväčší v existencii obce. Vyhorela celá dedina i kostol. Hasenia sa zúčastnili hasičské zbory až zo Spišskej Novej Vsi. Horelo tri dni a tri noci. Ďalší veľký požiar vypukol z neznámych príčin 30. septembra 1928 večer o 8. hodine v strede dediny "U Šimúna", a zhorelo 52 stodôl. V hasičských listoch z roku 1929 je zaznamenané: "Keď ľudia videli ako im celoročnú prácu plamene hltajú, začali zúfať a nadávať na hasičov, že im stodoly nezachránili.Išli na žalobu k bratovi okresnému veliteľovi, aby prišiel, a túto vec vyriešil." I stalo sa. Dňa 18. novembra prišiel okresný veliteľ' Rudolf Oravec, aby žalobu prešetril. Napísala sa zápisnica, v ktorej na konci je uvedené. "Okresný veliteľ' na tvári miesta ustanovil, že tak velitelia ako aj celý zbor svojim povinnostiam zadosť učinil. Zvlášť velitelia boli pri ohni čulí a činní a pri ohni sa odborne chovali." Obecný starosta a bývalý veliteľ' Michal Orolín bol tiež tej mienky. V hasičských listoch z roku 1926 je článok o hranovnickom ohni. Citát: "...Pochvala patrí všetkým došlým hasičským zborom a vojsku k uduseniu požiaru. V prvom rade hasičskému zboru v Kubachoch. Zbor si zasluhuje pochvalu aj za hasenie veľkého požiaru v Štiavnickom kaštieli, v Kravjanoch a v Hrabušiciach." O dobrú prácu hasičského spolku týchto rokov sa pričinili: Martin Králik od Garčalky, Ján Šimonovič od Marušky, Ján Kubičko od Jančeho, Jozef Mihok od Polničky, Michal Šeliga od Šeligy a Jozef Majzel. Roku 1929 preberá velenie hasičského zboru miestny učiteľ Štefan Pavčík. Dňa 27. apríla 1930 sa zúčastnil zasadania obecného zastupiteľstva, kde podal návrh, aby sa preobec zakúpila motorová striekačka. Ešte v tom roku sa urobila zbierka a do obce bola zakúpená motorová striekačka značky "Herold". Na výborovom zasadaní bolí zvolení za strojníkov Jozef Polak a František Milčák, obidvaja povolaním kováči. Dňa 21. augusta 1930 o 2. hodine po polnoci vypukol požiar "U Vrabca". Rozšíril sa a zničil strechy príbytkov a maštale ôsmim majiteľom. Dňa 18. marca 1932 na výborovej schôdzi bolí zvolení za strojníkov Jozef lštvanko - stolára Michal Kundis - obuvník. V roku 1933 sa postavila murovaná požiarna zbrojnica. Veľkú zásluhu na jej výstavbe mal vtedajší veliteľ' zboru p. Pavčík. Z týchto rakov je aj prehľadná a precízne spracovaná dokumentácia. Vo výbore viac rakov pracovali títo členovia: Jozef Mihok /1989/, Štefan Pavčík /1895/, Jozef Majzel /1887/, Michal Fábry /1886/, Jozef Vitko /1903/, Jozef Olexa /1900/, Michal Budaj /1901/, Ján Lopuch /1901/, Ján Švábovský /1900/, Jozef lštvanko /1906/, Štefan Šulík /1908/, Michal Kundis /1906/, ktorý bol neskôr aj okresným veliteľom, a obecný notár Dugasz. Z toho obdobia môžeme spomenúť hasičov, ktorí sa podieľali na výcviku s ručnou striekačkou. Boli to Michal Šeliga /1896/, Ján Švábovský /1900/, Štefan Gavl'ak, Pavol Ondruško, Ján Vitko, Štefan Bukovinský. Títo hasiči sa zúčastnili aj na oslavách 80-teho výročia založenia dobrovoľného hasičského zboru, kde v roku 1975 vystúpili s ukážkou cvičenia s ručnou striekačkou. Za obdobie II. svetovej vojny bolo v obci zaznamenaných viac menších požiarov vzniknutých od streliva. Väčší požiar bol v roku 1945 pri oslobodení, keď v dedine zhorelo 20 stodôl. V tomto roku organizácia oslavovala 50. výročie svojho založenia. V povojnových rokoch činnosť požiarnej ochrany ochabla. Dokumentácia nebola spracovaná tak ako pred vojnou. V rokoch 1952-53 bol hasičský zbor povinný a hasičská činnosť sa oživila. V roku 1953 získal zbor prvé hasičské auto zn. CANADA.V týchto rokoch sa o požiarnu ochranu starali Michal Seliga od Seligy, Michal Greňa od Drongy,Jozef Greňa od Drongy, Martin Poracký Škvarka, Michal Lopúch od Rysa. Ján Králik od Kvarnička, Ján Poracký Škvarka a Jozef Jurčík od Keruly. Prvým šoférom na spomínanom hasičskom aute bol Ján Šeleng z vyše fary. V roku 1954 v auguste v nočných hodinách rozvetvený blesk spôsobil naraz dva požiare, pri ktorých zhorelo 50 stodôl. V tom istom roku sa prestavovala požiarna zbrojnica a vybudovali sa priestory pre garážovanie auta. V tomto roku sa taktiež vytvorilo prvé ženské požiarne hasičské družstvo. Požiarny zbor dosahoval dobré výsledky aj vo výcviku aj v školení. Doplňuje sa požiarna technika motorovou striekačkou DS 16.